Protetika

6.4.2018 Rady odborníkov

Počuješ dobre?

„Počujem, ale nerozumiem“...je časté konštatovanie pacientov na odbornom vyšetrení. Je zväčša prvým prejavom toho, že so sluchom niečo nie je v poriadku. Tu sú rady lekára čo robiť.

Počuješ dobre?

Tento problém najskôr postrehnú  tí, čo pracujú s ľuďmi, a komunikácia je ich každodenným chlebíčkom.  Iní  udávajú okrem sťaženej komunikácie pri bežných situáciách aj časté domáce nedorozumenia /„nepočujem, hovor hlasnejšie....ale  prečo na mňa kričíš?“ 
Mnohí  nedoslýchaví  pacienti sa na vyšetrení  sťažujú na  veľkú mieru  sociálnej izolácie, čo má výrazný dopad na ich kvalitu života. Majú strach z komunikácie, lebo nebudú vedieť adekvátne reagovať.  Často len prikyvujú, alebo sa usmievajú a cítia sa neisto. Starší  ľudia zvyknú byť  paranoidní, že ich okolie ohovára alebo sa z nich smeje. Ďalší dávajú  príliš hlasno televízor, a nedorozumenia pokračujú.

Špecifickou skupinou pacientov sú deti. Na Slovensku máme uzákonený celoplošný skríning novorodencov, ktorý sa robí ešte v pôrodnici, a väčšina porúch sluchu je vďaka tomuto vyšetreniu odhalená /ide o vyšetrenie tzv. otoakustických emisií/. Vždy sa však nájdu deti, u ktorých sú výsledky tohto  vyšetrenia falošne negatívne, alebo z nejakého dôvodu sa rodičia s dieťaťom nedostavia na kontrolu, a ďalšia diagnostika jednoducho neprebehne.  Ak dieťatko dobre nepočuje, zväčša nereaguje dobre na zvuky-   otočením hlavy alebo pohľadom smerujúcim k prichádzajúcemu zvuku /napr. tliesknutie, štrnganie kľúčov, hudba,  štekot psíka, vláčik, auto, reakcia na oslovenie/. Nasleduje neadekvátny vývoj reči- ten je závislý od stupňa poruchy sluchu- obmedzená slovná zásoba, alebo nesprávna výslovnosť.  Deti s ťažkými poruchami sluchu alebo hluchotou vydávajú nezrozumiteľné zvuky, sú nepokojné a zlostné, lebo nevedia vyjadriť,  čo chcú. Jednostranná porucha sluchu  sa často odhalí len náhodou, keďže je kompenzovaná druhým, lepšie počujúcim  uchom . Treba si preto všímať, či dieťa nenakláňa viac hlavu na stranu a „nenastavuje“ len jedno uško, alebo či nereaguje na zvuky horšie, keď napr. leží  jednou stranou na vankúši.                       

  • Čo robiť, ak  predpokladáme poruchu sluchu u seba alebo rodinného  príslušníka?
  • Kedy treba navštíviť odbornú ambulanciu?
  • Ktorú  ambulanciu?
  • Ako sa dá porucha sluchu liečiť?
  • Ako takému  človeku pomôcť?

Na odborné vyšetrenie by sa mal dostaviť každý pacient bez ohľadu na vek, u ktorého je  podozrenie na poruchu sluchu. Nie vždy musí mať toto podozrenie samotný pacient. U dieťaťa je to na prvom mieste rodič.  Ale môže to byť aj pediater, učiteľka v škôlke, alebo všímavá osoba ktorá je v styku s dieťaťom. Ďalej by to mali byť deti  s oneskoreným vývojom reči  alebo poruchou výslovnosti . Nezriedka za týmto hendikepom stojí  nediagnostikovaná porucha sluchu.  Žiadny logopéd neurobí „zázrak“, keď nie je sluch dobre vyšetrený, lebo dieťa jednoducho nepočuje, čo má správne vyslovovať .

Dospelé osoby, ktoré majú pocit, že reč počujú, ale jej dobre nerozumejú, a okolie im musí slová opakovať, alebo musia „čítať“ z pier hovoriacej osoby sú tiež vhodnými  adeptmi na vyšetrenie sluchu. Takí, ktorí majú pocit skresleného počutia, alebo náhlu zmenu vnímania zvuku. Všetci tí, ktorým sa zhorší  sluch počas choroby /alebo tesne po chorobe/. Pacienti  ktorí vnímajú tzv. tinnitus- t.j. šumenie, pískanie, hučanie , alebo akýkoľvek iný zvuk  ušiach. Ak trpia aj závratmi,  zaľahnutím, resp.pocitom plnosti v ušiach, by mali ísť na vyšetrenie neodkladne.   

Vyšetrenie by mal realizovať odborný lekár- otorinolaryngológ /ušno- nosno- krčný lekár/, ktorý najprv musí vyšetriť zvukovody, posúdiť celistvosť a stav blanky bubienka, vyšetriť funkciu stredného ucha- tzv. tympanometriu  vrátane  vyšetrenia  strmienkových reflexov,  a urobiť  audiometrické vyšetrenie- teda samotné vyšetrenie sluchu.
Audiometrické vyšetrenie sa robí v odhlučnenej kabíne na to určenej, kedy vyšetrovanej osobe väčšinou cez slúchadlá ponúkame tóny rôznej frekvencie , a zisťujeme, aký najslabší  tón ešte pacient počuje- teda vyšetrujeme  tzv. prah sluchu.

Na to, aby sme vedeli dôkladne posúdiť aj porozumenie reči, slúži vyšetrenie tzv. rečovej audiometrie, kedy sa pacientovi už nepúšťajú do slúchadiel tóny, ale rôzne slová. Toto vyšetrenie nám dáva detailnejšiu informáciu o stupni narušenia rečovej komunikácie, ale je užitočné aj neskôr- pri posúdení  benefitu z naslúchadla.

Po realizovaní potrebných vyšetrení, a stanovení správnej diagnózy odborník zhodnotí, ako treba poruchu sluchu liečiť.  Niekedy postačí len výplach zvukovodu.  Zápalové ochorenia sa spravidla liečia medikamentózne, teda pomocou liekov.  Komplikované zápaly,  chronické ochorenia stredného ucha alebo nádory sa riešia chirurgicky.   

Ak je postihnuté vnútorné ucho- teda samotný zmyslový orgán, liečba prebieha v závislosti od dĺžky trvania ťažkostí.   Akútne poruchy sluchu sa liečia počas hospitalizácie v nemocnici, kde sa podáva infúzna liečba, kortikoidy a kyslík.  Ak sa liečba zaháji včas, časti pacientov  sa sluch normalizuje. Chronické vnútroušné poruchy sluchu sú prejavom trvalého poškodenia zmyslového orgánu, a sú nevratné. Pacientovi v tomto prípade vieme pomôcť  tak, že mu prichádzajúci zvuk do ucha zosilníme pomocou načúvacieho prístroja. Nabudúce si povieme o nich niečo viac.

MUDr. Eleonóra Dzurčaninová

 

   
                                                                         

Menu Pobočky

Pre zlepšenie kvality našich stránok používame cookies. Tým, že pokračujete v prehliadaní stránok bez zmeny nastavenia vášho prehliadača súhlasíte s ich používaním.